:)

Bol som ešte malý, sníval som o tom aké to bude, keď budem veľký. Bol som väčší a sníval som o tom, aké to bude, keď budem veľký. Nevedel som, aké to je. Teraz viem. Cítim, že som na začiatku veľkého života, ktorý môže človeka vyniesť do výšok, ale aj pochovať za živa. Na začiatku života o ktorom sa spievajú ódy, ale a píšu elégie. Cítim sa tak, ako keď som prešiel prah základnej školy. Však vtedy pršalo a teraz mi slnko zastieralo výhľad. Som plný nádeje. Teraz už neverím v to, že sa niečo podarí. Teraz verím v to, že niečo dokážem ja. Tento svet, škola ktorú navštevujem. Vysoká škola je o boji. Je taká prostá a pritom tak zložitá. Pani, ktorá sa milo usmievala a prehodila pár slov pri cigaretke, ako sa ukázalo, je garantko predmetu, profesorkou, kapacitou, a pritom takou milou a neobyčajne obyčajnou ženou. Ľudia, ktorých som stretol sú rôzni. Múdri aj menej múdri, pekní aj menej pekní, výreční aj menej výreční, však všetci svojim sposobom krásni. Všetci sme mladý, na jednej čiare, ktorá ukáže, kto je hodný toho stať sa vysokoškolsky vzdelaným. Už na začiatku roka nám bolo naznačené, že polovica ročníka neprejde. Čistky sú nutné a ja som zvedavý. Bojím sa s niekým zblížiť. Ťažko by som niesol jeho odchod. Zajtra mám voľno. Však dnešný večer si plánujem užiť :D. Vysokoškolské páárty tešte sa! Som nový na pôde vysokoej školy, ale páči sa mi tu.