:)

Hmm.. Inteligencia je pocit.. Zvláštne nie???...Keď som bol vymletý, som si to viac menej ani veľmi neuvedomoval. Netrápilo ma, že už asi mesiac som nevidel žiaden zošit.. Žil som si vo svojom peknom svete, alkoholu a flegmatizmu a bolo mi fajn... No časy sa zmenili a ja som sa rozhodol zmeniť svoj zničený a zaprášený osud... Veď je môj nie?? Kto iný má právo ak nie ja.... A tak som sa učil a učil... Nepomááhalo ... Mal som skoro rovnaké trojky a štvorky ako predtým... Dosť ponižujúci pocit. Zrazu otvoriť oči a zistiť aký som hlúúúpy... Najlepšie na tom všetkom bolo, že som všade vytruboval aký som inteligent a blaa blaa. Ja si to môžem priznať, no iní si to nesmú všimnúť.. čo by potom robila moja hrdosť a povesť?? :D.. Ale nie na tom mi až tak nezáležalo a nezáleží.... No teraz som už viac ako mesiac v pravidelnom štúdiu a prospech sa mi zlepšil tak o stupeň.. Pomaly dobieham tých cca 10 odfaj.. rokov a cítim sa tak výnimočne? :D pridal som sa do toho šedého priemeru, z ktorého som stále unikal..: Ale nechápem.. Páči sa mi.. Aj to, keď sedím práve tretí deň nad knihami a pracujem na svojej budúcnosti. Zajtra ju nemusím potajme hypnotizovať, aby ma nevyvolala, ale môžem sedieť hrdo, so vztýčenou hlavou.... Som spokojný, v priemere, no aj tak mimo neho... :D Páči sa mi to.... Som objaviteľ nového sveta...