:)

Každí deň chodíme do práce, školy, alebo len sedím doma a občas navštívime priateľov. Všade kam sa pohneme, stretávame ľudí. Prežili ste niekedy deň bez stretnutia niekoho zo svojho druhu?? Ja nie. Sú dni, keď nevyjdem z domu, ale stále stretnem niekoho. Aj keď je to len brat, otec, alebo mama. Mám komu povedať dobré ráno, spýtať sa, čo má nové a keď je toho na mňa priveľa vynadať mu iba preto, že potrebujem uvoľniť napetie. Napätie, ktoré sa vo mne nahromadilo počas dlhej doby strávenej osamote. Byť osamote je únavné, depresívne a neprirodzené. Človek je sociálna bytosť. Tak nám to vraveli na noske. Chápal som tomu, ale nerozumel prečo. Prečo, keď je človek sám jeho chemická rovnováha sa naruší?? Cítite sa ospalý, podráždený, takým divným spôsobom prázdny. Nenaplnený. Napríklad ja dnes. Nebol som nikde. Od včera siedmej večer som zavretý doma. Dnes som sa učil celý deň jeden z mojich najobľubenejších predmetov, dejepis, na ktorý som sa tešil už dlhšie. Tešil som sa na to keď konečne budem mať čas a preštudujem celú druhú svetovú.. A teraz je pol deviatej a ja som sa učil asi väčšinu dňa a celú ju ovládam, ale vôbec nemám dobrý pocit. Je mi blbo a som znechutený.. Niekedy by som sa chcel zavrieť do izby, zobrať knihy a čítať. Študoval by som týždne, možno mesiace a bol by som šťastný. Ale nie, to sa nedá. Ja to nedokážem, kvôly mojim sociálny potrebám. Neznášam ich. Cítim sa akoby mi niekto zobral vlastné právo rozhodnutia, akoby ma niekto ovládal.
Ďalšia z mnohých vecí, ktoré mi znemožňuje moje podvedomie, nejaká sila, ktorá ma naprogramovala. Najradšej by som si prepísal kód...