Dnes.
Dnes som otvoril svoj starý denník. Pridal tam ďalší príspevok. Nedokážem to sem napísať.
Mám pocit, že čím sa viac smejem, čím viac sa zabávam, tým viac klamem samého seba. Pozerám sa na mravce, ktoré sa mi premávajú po stene a snažím sa premýšľať. Som v tom jediný?? Pýtam sa každý deň. Som ja ten jediný, ktorý sa smeje, a zabáva, no pritom vie, že sa ten úsmev v hĺbke duše deformuje. Prečo? Prečo sa cítim ako človek o ktorom píše Schopík??? Keď som držal v ruke knihu od Irvinga a prečítal pár strán, vedel som. Vedel som o kom to píše. O mne.
Posledné mesiace som to popieral. Blokoval som samého seba. Nedovolil som úzkosti dostať sa na povrch. Nedovolím jej to ani teraz.
Mal Arthur pravdu ?? Tak mal??? Pýtam sa dookola. Mal? Prečo všetci mlčia. Čo ak sa len boja. Boja sa povedať pravdu. Ste skutočne šťastní? Existuje šťastie?. Neviem a je mi to jedno. Ja netúžim po šťastí. Fakt nie. Túžim, ja túžim. Ale po čom ?? Po čom vlastne ja túžim?? Smiešne. Neviem.
Síce neviem po čom túžim, ale viem ako by som chcel žiť. Chcel by som bývať v Benátkach, alebo niekde na pláži. Mal by som robotu za skromný plat, mal by som jednu loďku a preukaz do knižnice. Ešte by som chcel v tom byte mať kopu kníh a každý deň čítať a piť víno.
To je môj sen. Prežiť svoj život prežiť v pokoji a pokore. Ale nie. Myslím, bojím sa, že to nie je uskutočniteľné. Ja predsa nedokážem žiť v pokore ani v tichu. Moja duša by sa roztrhla od túžob.
Nečakám, že to pochopíte. Nečakám, že ma neodsúdite a nepoviete si, že to je normálne, lebo nie je. Ale na svete nie je nič normálne, len sa všetci tak tvárime... Tvárime a hovoríme si, to nie je moja vec. Mňa sa to netýka, ale týka..
Dnes, keď dážď padal...
11.06.2007 22:35:03
Komentáre
nie je to normalne
preco?
myslim, ze vsetko sa da dokazat.. heh a najma ten "skromny plat" :)))