Sedím na dlážke a ťukám do klávesnice. Ťuk, Ťuk. Písmenko za písmenkom. Cez tie malé zázračné obrázky, ktoré sú výsadou iba ľudí, snažím vyjadriť to, čo neviem vyjadriť ani sám v sebe. Len ticho bez slov. Ani nervové zakončenia kdesi v mojej hlave nie sú dosť citlivé. Ale citlivé na čo ??
Na zachitenie podstaty sveta ? Podstaty svetla ? V mojej hlave sa skrýva riešenie hádanky. Riešenie, ktoré chápem ale leží niekde, mimo mňa. Niekde vo výšnách, ktoré raz oodhalím. Živý, či mŕtvy. Možno v posledných sekundách svojho života mi zrazu svitne a ja zomriem s úsmevom na perách.
Smejte sa koľko chcete, ale ja raz vyrišim hádanku.
Možno rozuzlím problém korpuskulárno-dualistického charakteru svetla, alebo objavým zmysel. Zmysel, prečo chodia po zemy všetky bytosti..
Jedine my, ľudia sme boli "obdarený" tým, že si smr vedomí samých seba.
Jedine my, ľudia vieme kam smeruje náš život. K smrti. Náš život je priamka, možno polpriamka, ktorá sa skladá z nekonečného množstva bodov rozhodnutí vykonaných v našom živote.
Jedine my, ľudia sme slobodný. Iba my máme právo pochopiť problém a vykonať analýzu a na základe nej sa rozhodnúť. Máme život a riadime ho. MY!! Môžete mi zobať všetko. Majetok, peniaze, strechu nad hlavou, alebo aj priateľov, Ale to, čo mám v hlave, moje presvedčenie a názor, moje srdce mi nevezme nik, ak mu to nedovolím..
Volím, ako každdý mladý človek medzi životom a životo. Ako mám pokračovať ďalej?
Mám svoj život zasvetiť štúdiu, alebo si ho užívať ? Alebo nájsť stred a snažiť sa pohybovať v hraniciach tak aby som bol stále dobre naladený? Moje najväčšie rozhodnutie. Možno životné.. hmm Nechám sa viesť hlasom z vnútra a popriem vôľu.
Pochopiť zmysel ?? Dá sa to ?
21.06.2007 21:09:12
Sme príliš uzavretý v spleti slov a čísel... sme vo väzenní..
Komentáre
život nie
všetko mať nemôžeme, lebo stále sa nájde niečo, čo mať nebudeme...sme schopní závidieť aj smrť???
Nech Ťa hlas z vnútra vedie z bodu A do pevného bodu B. Priamo, bez pádov a bez zdvíhaí..:)