:)

Posledné dni sú magické. Emocionálne nabité momenty, keď novosť a zmena je priam hmatateľná. Definitívne som sa odpútal od minulosti. Všetky zlé kontakty prerušil, ukončil nezmyselné priateľstvá. Postavil som sa spomienkam. Príliš dlho som bol v ich moci. Živom mám vo svojich rukách. No čo to pomôže, keď nemám odvahu urobiť niečo veľké? Pritom možností sa naskytujú nesmierne.
Ako sa raz opýtala: "Čoho sa bojíš?"
Odpovedal som: "Bojím sa, že stratím nádej"
ona: "Nádej?"
ja : " Že uskutočním svoje sny, no svet ostane stále taký sivý. Konzumný a škaredý. Že to v mojom vnútri nepohne.      
Teraz možno nie som šťastný, ale je mi fajn. Som spokojný. Mám nádej na krajší zajtrajšok"
ona : To nebude trvať večne.   Aby už potom nebolo neskoro
Ja : Ja viem, ja viem..

Vždy keď mi bolo úzko, predstavil som si aké to bude, keď budem žiť podľa svojich predstáv. Hovoril som si, musíš počkať, všetko sa zmení, len musíš byť trpezlivý.
Predstavoval som si, ako budem cestovať, milovať, piť život plnými dúškami a preciťovať každý ten úžasný moment. Nemám strach z neúspechu, však práve z úspechu...