:)

Narodíme sa, chodíme do základne, neskôr na strednú a potom ak sa podarí aj na vysokú školu. Žijeme si svoje životy. Niekedy najlepšie ako dokážeme a inokedy ich preflákame vonku medzi kamarátmi, prepijeme, občas prefetujeme. Takto utečú roky mladosti. Neskôr sa vydáme, oženíme a dospejeme. Rodina nás prinúti ochladiť hlavu a správať sa zodpovedne... Zas vďaka nám sa narodia ďalšie mladé bytosti, ktoré nasledujp naše stopy. Či chceme alebo nie, smerujeme ich do našich ciest a pokiaľ nič neurobia je dosť možné, že na nich aj skončia. My zostarneme. Prečo mám pocit, že tento proces patrí viac menej asi 90tim percentám našej civilizovanej populácie? Mám pocit, že je to čudné. Prejdeme týmto hlúpym svetom a nič nezmeníme. Nič po nás neostane okrem páru potomkov. Prejdeme, prejdu svojimi životmi, bez toho aby sme vôbec vedeli aký malo zmysel byť, existovať. To ma však netrápi. To čo trápi mňa je otázka skladajúca sa z dvoch slov. Tak jednoduchá a pritom premýšľam nad ňou už dva roky a na nič som neprišiel. Znie : " Kto som ?" čo vo vás evokuje táto otázka? Viete si s prehľadom povedať kto som? Mňa táto otázka stála rok depresie po kým som prišiel na to, že moje bádanie je zbytočné.