- je tu nedeľa. Skončil sa výked a skončil sa ďalší príbeh. Ukončil som ďalšiu kapitolu života. Mám chuť plakať. Nie zo smútku, nie z depresie, ani zo zmätku.. Je to preto, lebo mám chuť.. Pozerám sa na odkazy schopenhauera a myslím na jedenásť minút od Coelha. Neviem, čo namňa robí väčší dojem a núti k pokore. V hlave sa mi mihajú chvíle tohto výkendu a privodzujú melanchóliu.
- Posledný týždeň som myslel aj na budúcnosť tohto blogu. Dostal som trojku zo slohu a profka tvrdí, že to čo píšem do svojích prác má hrozný obsach. O pravopise ani nehovorím. Rozhodol som sa to odignorovať tak ako stokrát predtým. Nech je tento blog aký je. Je o mne, tento blog je mojou spoveďou. Je obrazom toho, čo nahlas nehocorím. Prezentujem sa tu tak ako to cítim a je jediným miestom v ktorom je moje ja čisté..
- Je piatok večer a ku mne kráča chlapec, ktorého som mal rád. Bol mojím blízkym priateľom. On sa však zmenil. Ona ho zmenila? Neviem a pýtam sa sám seba, prečo mu to všetko dovoľujem. Odpoveď je jednoduchá. Je mi ukradnutý. Už nemá miesto medzi mojimi vip. moji vip sa míňajú a ja sa nemienim pozerať a skúmať, kto tam ešte patrí...
-
Išli sme na miesto kde sa to všetko začínalo. Dvaja kamaráti mali narodeniny. Viete si asi predstaviť, ako ten večer prebiehal. Alkohol, alkohol a zábava. Skrytá zábava, pod maskou lacného chlastu. Pili a fajčili asi všetci. Dali mi fľašku a ja som sa napil. Mal som pocit, akoby som do seba lial špiritus.... Podal som ju ďalej a povedal, že mám ešte jednu schôdzku.
-
Tou schôdzkou bola stretávka zo základnej. Z tej základnej. Tešil som sa tam. Tešil som sa, že ich uvidím a bude to skvelé ako minulý rok. No minulý rok som sa s nimi zvýtal asi s jedným promilem v krvi. Keď prišli teraz, bolo to iné. Bolo smutné a ja som sa chcel rozplynúť. nechcel som sa pozerať na tých ľudí. Tý, ktorými som pohŕdal sa vôbec nezmenili. Ostali rovnaký. Špina, ktorá sa zaobalila do pekného obalu. Keď si niekto myslí, že keď začne chodiť do posiilovne, tak si zvýši rešpekt a môže sa správať arogantne, tak je úbohejší ako som si myslel... Chvýľu som tam s nimi stál, pozeral sa na nich a spomínal. Trochu ma pichlo, ale nálada sa vylepšila... Rozprával som sa s nimi a tváril ako ich kamarát:).. Bolo už deveť, strávil som s minulosťou priveľa času. Vrátil som sa naspäť. Dlhá cesta do kopca ma zadychčala a unavila.
-
nebol som pripravený na to, čo sa stane v najbližších minútach. Kamarátka sa ma pýta celá vystrašená, či nemám servítku, lebo ona vykrváca. Čo?? Nechápem. Prepáč, ale nemám. Čo sa stalo? Povedala, že spadla a už jej nebolo. Išiel som ďalej a sadol si na schody. Pýtam sa kamaráta, čo sa talo. Moje dievča. Spadlo na tvár, celá je od krvy dodá ľahostajným tónom ale jeho oči hovoria o inom. Ďalšia oslava, ktorá sa skurvila... Sedím a fajčím. Príde ďalší kamarát. Len tak sa pristaví a oprie sa omnňa. Opitý na trest smrti. Zober ma preč!! Prosím, zober ma preč. Tu máš moje hodinky. Ja ich dobijem. ČOO ??? Nechápavá otázka. Čo sa stalo?? Prečo sa chceš biť, aký máš dôvod ?? Dôvod?? Načo dôvod? Tak som sa rozhodol, to stačí. Ja ich dobijem. Pozabíjam ich všetkých. Pôjdu dole!!!... Už ma neprosil aby som ho zobral preč. Rozkryčal sa ako toľkokrát predtým. Rozbehol sa a kričal, že všetci pôjdu dole.. Kokotiiii !!!..... V očiach mal strach... Držali sme ho asi piati. Chceli sme aby odišiel. Musel sa vyspať, no bolo neskoro.. Došli flojdi. ťahám ho preč a dúfam, že zdrhneme. Nie nevie dobre chodiť. Občianske. Všetci sme vybrali a poctivo odovzdali svoje op... Čo sa deje chlapci?? Vykrucovali sme sa, že o ničom nevieme, že sme len sedeli a popíjali. Bude to tisíc korún. Za čo ??.. Znečisťovanie prostredia... Dajte peniaze a nebudete mať zápis...zaplatili sme a vykašľali sa na bloček.
On, práve ten, ktorý bol nepríčetný sa dohadoval s policajtmi, akoby o ničom nevedel. Bolo mi zle, mal som chuť otočiť sa, hodiť peniaze a odísť preč... Kleslo už toľko ľudí a každým dňom sa pridávajú ďalším....
Zastavili sme sa ešte v niekoľkých podnikoch a išli na byt... Smiali sme sa, a ja som sa rozhodol, že pôjdem na svoje dno.. Dopil som sedemdecku s kamarátom, pár pohárov vína. Zobudil som sa v posteli s pocitom umierania. Chcel si skočiť z okna. Čoo ?? Pýtam sa zdesene a uvedomujem si, že väčšinu noci si nepametám.. Odniesla som ťa do postele, všetko je ok.. Nie, nechápem, chcel som skočiť ??
Vlastne nie, odpovedá. Len si vtipkoval. Bol to flyp. Vydýchol som si a pochyboval o pravdivosti jej slov. Nie, veď teraz som v pohode, žijem si svoj život a skladám ho pekne kúsok po kúsku. Teraz by som nevyšiel so samovraždou, myslím si. Musela hovoriť pravdu. Veď v dobách keď mi bolo najhoršie som sa len nečinne usmieval. Tak teraz, keď je konečne môj život ok??... Nie neriešim. Vypil som trochu vody a ešte stále opitý sa vracal domov. Nedýchaj na rodičov. Povedala kamarátka. A radšej sa s nimi ani nerozprávaj. Strašne z teba tiahne... Ok... A zasnenne pozerám pred seba... Ok, ok, ok....
Je mi zle. Je mi tak strašne zle. Mám opicu prvýkrát za svoj márnivý život mám opicu. Fuj, keby som mal mať takéto stavy po každej prepitej noci asi sa stanem abstinentom.. Rezance s tvarohom sú na obed. Povedal otec. OK, je mi to jedno. Idem si ľahnúť som zničený odpovedám. Asi po dvoch hodinách som viac nemohol ležať v posteli. Išiel som sa najesť. Skúsim to reku.. Dal som si pár lyžíc a odniesom to do kuchyne. jedol som na byte nemám hlad. ďakujem za obed. Otec si šiel ľahnuť. Ja ležím na postili a snažím sa nemyslieť. na nič. Mám zavreté oči. Už nemôžem ďalej. Idem na záchod a opriem sa o dosku. Prsty do hrdla.. nič. Prišiel som aj o dáviaci reflex. no super. Ešte raz! opäť nič. Sedím a čakám na príval nevoľnosti. Teraz! Rýchlo prsty do hrdla. Áno, konene,, prvá dávka môjho žalúdka je vonku. Nič nepomohlo. Iba ma hlava boli asi dvstonásobne viac... Umývam si zuby a idem zas pred telku. Celý postup so záchodom a kefkou som opakoval asi tri alebo štyrikrát. Opakoval som to až kým som nemal prázdny žalúdok. Konečne pokoj. Studená sprcho ukľudnila moju hlavu a ja som šiel spať.
Na druhý deň mi oco s porozumením vraví, že na obet spraví rybu. Prečo?? Nechápem. Nikdy sme nemali rybu okrem vianoc.. Je ľahko stráviteľná. Odpoveď. Musím sa usmiať :) ďakujem oci... Nič viac nepovedal, žiadne výčitky.
viem. Tento príbeh asi nikomu nič nedal.. Ale rozhodol som sa to uverejniť. Je to dôležitý moment v tomto období.
Ešte jedna rada na záver. " Budte úprimní a zabávajte sa bez alkoholu" :)
Komentáre
tak
..hodina moralizovania skončila...pekný deň a rybu mám rada aj bez opice..:)))))))))