:)

Cítim sa tak, zvláštne. Sedím v izbe, som v byte, ktorý zmazal poslednú stopu po predošlých majiteľoch. Mojich starých rodičoch. Rád by som videl ako to skončí somnou.. tiež stačí ak ma tých pár ľudí, ktorí mi ešte ostatnú vypustia z hlavy a čas zmaže všetko, čo som po sebe zanechal. NIE! Nedokážem to popísať, ale cítim, že môj osud bude iný. Ja, to nedokážem. Buď si ma všetci zapamätajú, alebo zhasnem ako svieca na večné veky.. tento Svet to nebude mať somnou ľahlé :). veď žijem len raz nie.. budem bojovať ako lev, až kým nebude koniec. A potom sa s čistým svedomím zvalím na zem a duša pomaly vykĺzne z môjho tela. Jediné čo po nej ostane bude úsmev.. Ten najširší aký kedy vyčarila moja tvár. Ja sa smrti nebojím, čo je na nej také strašiddeľné? Veď nehovorí sa, že tam kde som ja smrť nie je a tam kde je smrť nie som ja? ale aj ak by to tak nebolo. Žil som čestne, najsprávnejšie ako som dokázal. Tak čoho sa báť?
Už ani život ma nedesí. opäť,, tá jediná fráza, ktorá ma napadla a na prvý pohľad nemá žiadnu cenu mi pomohla ako nič iné. Riaď sa srdcom, poćúvaj dušu a všetko ostatné je na prírode, bohu, budhovi, osude, alahoci, alebo na niečom inom. Áno, ja verím. Smiešne za posledné tri, alebo štyri roky som prvykrát priznal, že verím. neviem v čo a ani to nie je podstatné, dôležitá je viera. Človek, každý jeden potrebuje vieru. Inak sa cíti vo vesmíre sám. A ja nechcem byť sám. nikdy viac.
Asi by stačillo pivko sa pomaly míňa a mne sa už nechce písať. Tento článok pokryl viac ako všetky ostatné dokopi. Radšej sa započúvam do I.M.T a zapálim si.... Dobrú.