Je mi zle. Ako nenávidím. Ako milujem, ako sa cítim stratený a zbláznený. Bojím sa sem prispievať, pretože mám pocit, že si pomyslíte o mne niečo nepekné. Radšej svoje články po sebe nečítam. Nechcem vedieť čo som napísal. Nedávno sme niečo podobné preberali na literatúre. Tuším, že sa to volalo " laboratórna próza". Voľné vkladanie myšlienok bez zdanlivého súvisu. Mal by som sa tešiť a aj sa teším. Niekde hlboko v sebe:). Aby ste vedeli, dokážem sa jaj usmievať, občas som aj zábavný. Však niečo chýba. Chýba mojej mániodepresívnej povahe.
Ale nasäť k veci. Mal by som sa tešiť,, pretože prvykrát v mojom živote som zožal úspech za slohovú prácu. Pani profesorka sa vyjadrila, že moja práca patrila k najlepším. Najkrajšie na tom bolo, že som to písal celé v tom duchu sentimentality, ktorý sa vomne asi udomácnil.....
Bojím sa. Bojím sa a ani neviem čoho. Som smutný a ani neviem prečo. Hlúposť. Nedokážem byť smutný. Možno vyhasnutý, zatrpknutý. No a čo? Nie každý má právo byť šťastný.. Možno som len blázon, ktorý má ešte zvyšky zdravého rozumu a čas raz odbije hodiny ktoré ho definitývne uveznia v priestore pomätenosti. všetko by bolo tak krajšie. Veď to čo človek nepozná mu nechýba. Bláznov my všetci ľutujeme. Ale prečo? Podľa mňa by oni mali ľutovať nás. Oni majú vlastný svet..... Možno je len jeseň pre ktorú mám melancholickú náladu, som mániodepresívny, nedokážem písať o inom ako sú stavy mojej psychickej beznádeje, ktoré prestávajú zaujímať aj mňa nie to ešte aj vás. Stres vyvoláva zmenu chemického zloženia hormónov úbitkom serotonínu, alebo len jednoducho patrím medzi slabých ľudí, ktorý s vyžívajú v sebaľutovaní a preto si podvedome navodzujú pocity smútku??? Kto vie..... Keď raz dostanem nálepku blááázon dám vam vedieť:)
Kto vie... Možno aj teraz som v jednom z psychiatrických kliník a všetcí kamaráti sú len bachari. To by mohlo vysvetľovať ich biele farby v šatníku. A ja som sa stále čudoval, prečo ma nechcú pustiť počas prestávky cez vrátnicu zafajčiť. Tak sa vám potom môžem asi smiať nie?? Odkiaľ viete, že to na čo sa pozeráte nie je len produktom pomätenej mysle??
Odkiaľ viete, že existuje vaše telo? Sme si toľkými vecami istý, že ani nepochybujeme o ich pravde :)
Opäť sa vám smejem :) Toľká naivita.
05.11.2007 22:40:03
Prosím, ak to už začnete čítať, prekonajte sa a dočítajte to celé.
Komentáre
.
Kazdy ma trafene "ja" , akurat to malokto tak otvorene pise ;)
A co..melancholia a maniodepresivita na blog patria tiez kludne , tak to tu kludne pras . Cloveka akosi pisanie zavazuje, nemozno o tom istom stave pisat do nekonecna, aspon sa musi pohnut do ineho .
Ono je tu tolko stastnych ludi jak sa zda :))) ze je blog v rovnovahe .
apeiron...
musíme o svoje šťastie zápasiť, zväčša sami so sebou...
a nevystatuj sa, že si možno blázon... takých ako Ty nás behajú po svete milióny :).
hmmm
Mna by možno aj pustili...
Keby som to u vás v parku, tak ma určite do cvokárny zatvoria.Ťahám už šesťdesinu. Aby nebolo polooblačno.
Len Ty píš čo sa Ti žiada. Aj ja si tu môžem. Aj pani primárka povedali...veď ho nahajte, veď čo už. Je šťastný.