:)

Dnes som skončil.  Zmaturoval som. Dostal som jednotky a dvojky, no cítim sa ako v absurdnej dráme od Samuela Becketta Čakanie na Godota. Nezmyselne. Moj priemer za posledné štyri roky bol niekoľko ráz pod hranicou trojky. Boli chvíle, keď profesorky mi dohovárali, pýtali sa, prečo som na gymnáziu a krútili hlavou pri predstave, že budem pri nich maturovať. Krútil som hlavou s nimi. Prešlo tých pár rokov, prežil pár prehier a výhier, menil životné postoje tak často, že som už ani nevnímal v čo verím a za čím si stojím, moje sny o maturite sa menili z hrôzostrašných na príšerné. Počas tých rokov, ktoré som strávil na strednej škole som prežil mnoho a mnoho chvíľ plných úzkosti. Prvé tri roky som o školu ani nezavadil. nezaujímala ma. Veď ako by aj mohla. Bol som vo svete stratený. Bol som úplne sám. Nemal som kamarátov, nie tých skutočných. Však hľadal som, nechal sa unášať životom neživotom, nachádzal som extrémnych ľudí plných drog, alkohlu s väčším svinstvom ako som mal v sebe ja. Však tieto časy mojich detských čias definitívne zmenila láska. Láska ku človeku, ktorému som bol ukradnutý a ktorému som nestál ani za to, aby bol ku mne úprimný. :)Živo si spomínam aké hlúpe maili som posielal a ako detinsky som sa správal. Stále sa musím pousmiať, trochu trpko, no úprimne. Bola to moja prvá láska. Na ňu sa predsa nezabúda, nie?
Moja povaha nikdy nebola príliž súťaživá ani dotieravá. Asi po tretej správe, ktorú som jej poslal som to nechal tak s ťaživím pocitom pri srdci. Ako všetko prebolí, prebolela aj táto rana a moje. Prišlo druhé dievča, ktoré mi učarovalo, no ktoré nikdy nebolo a ani nebude. Cítil som niečo veľmi silné, no nebola to to, čo som myslel. Skôr spriaznenosť. Bola prvou bytosťou, ktorá dokázala pochopiť moje pocity. Dni, večery v prírode pri dobrodružných prechádzach, keď sme rozoberali filozofiu, knihy, budúcnosť a naše predstavy som mal pocit, že som v inom svete. Aj som bol.
No sme mladí a ľudia sa niekedy menia ako počasie. Zmenila  sa aj ona. Nie je horším človekom akým bola, nie je menším priateľom, no už necítim tú blízkosť, nedokážem sa rovnako tešiť a snívať o rovnakých veciach. Akoby sa posunula niekam ďalej a ja  ostal snívať svoje sny ktoré sú tak vzdialené. Nevadí, som rád, že som ju spoznal a verím, že ešte aj keď už nie na školskej chobe ju stretnem, nájdeme si čas.
Nikdy som nemal rád moju školu. Mnohí z nej sú pokrytecký a zlí, no mal som tú česť poznať aj pár skvelých ľudí, ktorí ma utvrdili v mojom presvedčení, že sú a chodia po našej zemi aj správni ľudia, ktorí dokážu nezištne pomôcť. Sú takou zmesou z všetkých partií, ktorými som prešiel a som vďačný, že som mal tú česť ich poznať Bez nich by som nikdy nebol tam kde som, môj charakter by bol horší a viera nižšia. Mnohí na našej škole ma ovplivnili. Či už v dobrom, alebo zlom, no ako inak, som rád, že som všetkých spoznal a rovnako som rád, že som bol tam kde som bol. Prešiel si cestami, na ktoré som sám hádzal kamene aby som sa mal o čo potkýnať a kopal jamy.
Celá stredná škola, ktorú som ukončil s patričným úspechom bola jednou obrovskou školou, ktorá ma pripravila a plne vyzbrojila do života. Nebojím sa.
Teraz tu však sedím, počúvam len chválu a cítim sa biedne. Cítim výčitky svedomia a neviem čo si myslieť. Idem oslavovať a nechápem prečo. Ukončil som strdnú školu a uskutočnil svoje sny. Budem cestovať, užívať si prázdniny po chatách a ja cítim len trpkosť. Je to preto, že v budúce roky sa rozhodne o mojom živote? Možno.