:)

Niečo vám o sebe poviem.. Nie som hanblivý, ani sa nebojím stretávať nových ľudí. Nie... Milujem vystupovanie pred menším davom. Svojim divným spôsobom, ale mám to rád. Ten pocit, keď stojíte pred ľuďmi a všetci sa pozerajú. Je to zodpovednosť voči svojej osobe. Máte moc nad sebou a inými. Môžete povedať čo len chcete a oni to budú počuť. Ak viete ako, máte dokážete sa im nabúrať do mysle a urobiť v nej bordel. cítite ako priamo ovplyvňujete tak veľa. Možno sa vám to nezdá a pripadá ako chorá myšlienka..., Ale nie je :)).... No nechcel som o tom písať. Ide o to, že už dlhšie premýšľam nad svojím voľným časom.. Tak kruto ho deň za dňom premrhávam.. Čo robím také dôležité??.. Nič. Jediná moja činnosť pozostáva z dlhého a neefektívneho štúdia, čítania kníh a občasného chodenia do trápnych barov, kde vediem diskusie bez významu... Cítim, že potrebujem zmenu. Chcem začať niečo nové, prevratné v mojom živote. Niečo čo mi dá pocit vnútorného naplnenia a doplní životnú energiu.
Pred časom som rozmýšľal nad bojovými umeniami. Mohla by to byť tá správna voľba. Napísal som maily, zatiahol do toho kamaráta, ale nedotiahol to. že kde sa stal probléém?? Bál som sa. Novej spoločnosti, toho, že ma neprijmú, alebo budem úúplne nanič a prídem o svoj sen uspieť. Pokiaľ sa do toho nepustím, mám to v hlave a môžem plánovať a rozmýšľať. Hovoriť si, že za chvíľu to zrealizujem, ale keď nastane tá chvíľa a ja tam naozaj pôjdem, bude to vabank. Stratím ďalšiu ilúziu, alebo uspejem a rozšírim obzory. Dnes som na nete natrafil na video Le parkour a prešiel mi mráz po chrbte. Toto je to, čo by som chcel robiť. Viem, že by som v tom mohol byť dobrý. Ale vyžaduje to viac ako spadnuté ústa a chcenie. Vyžaduje to vytrvalosť a trochu aj toho potu. Aaaaa Sakra cítim sa ako niečo menej, keď sa neviem prinútiť niečo skutočne podniknúť. Akoby som zastal v časte a bál sa spraviť krok, aby sa náhodou ten čas nerozbehol zlým smerom.