:)

Poslendé týždne chodím po svete ako vánok, ktorý všade len fúkne, nikde nie je a nič nie je preň povinné. Aj realita má preň inú príchuť. Nie tú sladkotrpkú, ako pre mnohých iných, ale chutí tak perverzne, tak vulgárne až sa vám to neodvážim napísať. Naradšej by som sa do nej zahryzol. Zrazu zmena. Znenazdajky sa prmenila na čosi, čo pripomína, pripomína niečo škaredé. Vyzerá to ako množstvo červov, ktoré musím prehĺtať, hlt za hltom, len aby som prežil. Každý hlt sposobuje muky, ktoré by si človek ani nechcel predstaviť, no zas zmena. Už chutí ako hudba, celý sve sa mení a ja mám pocit, že sa mi stráca, prekĺzava mi pomaly cez prsty, šmýka sa, snažím sa ju chytiť. Skutočne? Nie. Pustil som ju a nechal unikať. Je preč a ja chodím pomedzi ľudí. Už sa nepodobám na človeka. Všetci na okolo možu sledovať smiešneho zeleného mužíčka s anténami, ktoré chytajú signály z družice a nenápadne vysielajú signál materskej lodi, ktorá sa blíži. Práve preletela okolo Pluta a mieri smerom na Zem. Už nebudem čakať dlho. Písali, že prídu. Skoro. Budem ich čakať...