:)

:) Neidentifikovateľný úsmev na tváry a hrejivý pocit pri srdci. Možno ro bolo vyvolané tým množstvom kávy ktorú som vypil, alebo pohľadom na známky. Alebo možno len tým, že cítim zmenu. Pozeral som na mamu, hovoril jej o svojich kamarátoch a celé detstvo mi prebehlo pred očami. Prvýkrát to vo mne nevyvolalo des, ale dobrý pocit a hrdosť na samého seba. Viem asi vás to veľmi nezaujíma, ale za posledné roky som prešiel ďalekú cestu. Mnoho nocí, ktoré som nemo preplakal bez sĺz, utápania a sebadeštrukcie. Klesal som hlbšie a hlbšie a až sa mi to páčilo.. Tvrdil som a stále budem, že smútok je najintenzívnejší a najkrajší pocit. POcit ktorí tvorí tie najkrajšie diela, pocit, ktorý zabíja... Smútok je ako oheň. Pokiaľ je v ohnisku je všetko vporiadku. Iba iskra sem tam odskočí. Záleží na tom, kam dopadne. Môže zasiahnuť to najcitlivejšie miesto a potom zachváti oheň všetko, čo mu príde do cesty. Všetko obráti na popol. AK všetko zhorí, stane sa človek bezdomovcom, alebo začne makať, postaví nový, krajší, väčší dom, záhradu, terasu. Ak to zvládne, ajtak ešte nemá všetko vyhraté. :) Ani zďaleka... To najdôležitejšie je ako sa bude ďalej starať o svoj oheň. Či sa poučil a dal všetko horľave od neho preč, či sa poistil, alebo či nedospel k rozhodnutiu, radšej použiť ohrievač. Veď je bezpečný, stačí si dávať pozor a nič naň neukladač, nie??? Je bezpešný ale aj umelý... Tak veľmi umelý.. Teplo, ktoré je studené... Ja si dávam radšej pozor, aby som sa nepopálil ale ďalej sedím pri teplom a príjemnom táboráku :)



Prosím ospravedlňte moje gramatické, po prípade štylistické chyby