Apeiron, všimni si, že ľudia, čo sú iní - teda sú skutočné originály a nie kópie,
sú zvyčajne samotári, nerobia príliš veľký krik, bývajú to skvelí pozorovatelia života a reformátori. Zvyčajne sú tak ponorení do svojej odlišnosti, že ani nevnímajú, že ich inakosť druhých rozčuľuje. A ak to vnímajú, berú to ako súčasť širšieho kontextu.
Originál vždy vidí na všetky svetové strany, kým kópie iba to, čo majú priamo pod nosom, teda pred sebou.
:-)))
hm. neviem. či je originálne stále pochybovať. Neveriť ničomu, pretože sa snažíš nájsť to skutočné....a pritom na to nemáš....
Čím viac som sa chcel naučiť niečo viac o sebe, aby to bolo viac fajn, tým menej som vedel... Lebo kašľať na okolie a pozerať sa len na svoju osobu.. nieje správne... nieje to egoizmus.... ťažko sa žije bez identity....
to je niečo čo sa ťahá somnou od puberty.... Nejak registrujem, prežívam stále tie isté pocity, ale už ma tak veľmi nedeptaju :), žijem si fajn. Mám kamarátov, školu, s rodinou vychádzam.... ilúzia ako sa patrí ;)
Apeiron, raz mi Jan Lenčo (asi vieš, spisovateľ historických románov) povedal,
že veľký človek je len ten, čo o sebe ustavične pochybuje a ustavične na sebe pracuje, nikdy nie je spokojný s tým, čo dosiahol.
Ja som si podľa toho upravila svoje životné krédo: ak mám meniť, tak idem iba do lepšieho!
Mať pochybnosti neznamená byť egoistom. Egoizmus je predsa zhŕňanie k sebe - v duchovnom význame slova byť stredobodom pozornosti iných a nepripúšťať konfrotácie s inými názormi.
Tento tvoj dnešný vklad je veľmi inšpiratívny a núti ma na mnohé myslieť. Nielen na veci osobného hladania. Ale aj napríklad vzťahové, etnické, náboženské.
Bola som v Egypte - videla som tam strašnú chudobu, ľudia žili v hroznej špine, na trhu zhnité ovocie až po kolená, smradľavé mäso, muchy! No nikdy by som si nedovolila povedať, že sú horší ako my - len mali iné podmienky, ktoré im neumožňovali ten životný štandard, ako my.
Bola som aj v Tunise - na púšti medzi beduínmi, žili v stanoch a voda bola pre nich príliš veľká vzácnosť, aby sa umývali. Vši a svrab tom bol normálny jav. Tiež by som si nedovolila povedať, že sú horší, ako my - majú iné životné podmienky.
Žiaľ, mnoho našich ľudí je obmedzených v svojom danom poznaní, podľa toho si vytvárajú úsudky a predsudky a podľa toho si aj vytvárajú hodnotové precedensy, ktorú sú (pre mňa) na úrovni stredovekej inkvizície.
Aj o tomto je pre mňa tvoj dnešný minipríbeh o inakosti.
díky rozprávkarka. Dneska to máš umňa :)....
Peniaze sú nevyhnutný prostriedok, ktorý ničí priateľstvá, lásku životy.....
verím, že rodina v najchudobnejšej krajine európy ktorá žije na vidieku, má malé pole, pracujú pol dňa, takmer všetko si vypestujú sami, do mesta chodia občas je šťastnejšia ako rodina s troma autami a plným bankovým kontom..... Je smiešne, že je niekto, kto nechápe...
Komentáre
Apeiron, byť iným pre mnohých znamená byť zvalenou figúrkou na šachovnici!
:)
Možno som. Ktovie _ ?
Apeiron, buď rád, že nie si masa. Ono, každý, kto ide proti vetru, si vykoleduje šľahance do tváre.
hm,
Ale je mi inak hrozne fááájn :)
Apeiron, všimni si, že ľudia, čo sú iní - teda sú skutočné originály a nie kópie,
Originál vždy vidí na všetky svetové strany, kým kópie iba to, čo majú priamo pod nosom, teda pred sebou.
:-)))
. . ...
Čím viac som sa chcel naučiť niečo viac o sebe, aby to bolo viac fajn, tým menej som vedel... Lebo kašľať na okolie a pozerať sa len na svoju osobu.. nieje správne... nieje to egoizmus.... ťažko sa žije bez identity....
ale
áno, Rozprávkarkin názor
Apeiron, raz mi Jan Lenčo (asi vieš, spisovateľ historických románov) povedal,
Ja som si podľa toho upravila svoje životné krédo: ak mám meniť, tak idem iba do lepšieho!
Mať pochybnosti neznamená byť egoistom. Egoizmus je predsa zhŕňanie k sebe - v duchovnom význame slova byť stredobodom pozornosti iných a nepripúšťať konfrotácie s inými názormi.
Tento tvoj dnešný vklad je veľmi inšpiratívny a núti ma na mnohé myslieť. Nielen na veci osobného hladania. Ale aj napríklad vzťahové, etnické, náboženské.
Bola som v Egypte - videla som tam strašnú chudobu, ľudia žili v hroznej špine, na trhu zhnité ovocie až po kolená, smradľavé mäso, muchy! No nikdy by som si nedovolila povedať, že sú horší ako my - len mali iné podmienky, ktoré im neumožňovali ten životný štandard, ako my.
Bola som aj v Tunise - na púšti medzi beduínmi, žili v stanoch a voda bola pre nich príliš veľká vzácnosť, aby sa umývali. Vši a svrab tom bol normálny jav. Tiež by som si nedovolila povedať, že sú horší, ako my - majú iné životné podmienky.
Žiaľ, mnoho našich ľudí je obmedzených v svojom danom poznaní, podľa toho si vytvárajú úsudky a predsudky a podľa toho si aj vytvárajú hodnotové precedensy, ktorú sú (pre mňa) na úrovni stredovekej inkvizície.
Aj o tomto je pre mňa tvoj dnešný minipríbeh o inakosti.
´Hm, tak Matahari má fakt pravdu. byť iným znamená byť krehkým, čiže zraniteľným.
:)
Peniaze sú nevyhnutný prostriedok, ktorý ničí priateľstvá, lásku životy.....
verím, že rodina v najchudobnejšej krajine európy ktorá žije na vidieku, má malé pole, pracujú pol dňa, takmer všetko si vypestujú sami, do mesta chodia občas je šťastnejšia ako rodina s troma autami a plným bankovým kontom..... Je smiešne, že je niekto, kto nechápe...
Aj ja som rada, že som tu dnes zazrela kohosi skutočne ,,iného". Pekný zvyšok dňa, Apeiron. :-)))