:)

Leziim v posteli, pozeram von oknom na stromy, ktore sa snazia bojovat s svetrom. celkom sa im dari a snazim sa namysiet. Nemysliet na to, aky som hlupak.. Ano! Mam sancu. Taku velku sancu nieco v zivote dosiahnut a nebyt len jjedna z tych mnohych nul, ktore kazdy jeden bozi den chodia do svojho nudneho zamestnania. Vecer sa vratia domouv medzi ludi, ktori s ktorymi sa uz davno odcudzili a vecer si lahnut k zene s ktorou ziju len preto, ze si bud zvykli, alebo sa boja samoty.... Aj ked ju nemiluje, je lepsie spat s niekym ako sam.... Mam pocit, ze takyto zivot ma vacsina. Poniektori mozno maju este skrytu nejaku tu flasku, aby mohli to vsetko co na nich kazdy den utoci potlacit....
Mam pocit, akoby prave takyto bol zivot dnesnych "dospelakov". viete co je najhorsie? Ze som este nast-rocny a uz sa citim akoby som mal asi sto rokov. Vazne.. bojim sa poslednu dobu spravat impulzivne, potlacam svoje spravanie ak je to pre dobro inych, som v tazkom a hlbokom stereotype medzi nicnerobenim a ucenim, moje idealy a ciele som uz davno prehodnotil s triezvym az mierne pesymistickym pohladom na svet. Vsetko je jednoducho na k++++ ..
ked som mal trinast, som chodieval na prechadzky s kamaratkou, ktora sa ma po par dnoch spytala: Nechces somnou choddit?? Taka pekna otazka:)neviem preco to pripada vsetkym tak infantilne. Aspon si nikto nemusi nic domyslat. Jednoduche a jasne... Viete co som jej odpovedal?? S tebou?.Nie.. Iba som videl, ako jej zosmutneli oci a rozbehla sa prec... Preco?? Preco som sa zachoval tak hlupo? ved sa mi aj pacila. Odpoved je, nevedel som si predstavit vztah... Nevedel som si predstavit o com by sme mali potom hovorit, ako by som sa mal spravat, bal som sa, ze jej ublizim, bal som sa, ze si omne po case pomysli, ze som kreten, ale najviac som sa asi bal toho, aby som si ju nepripustil prilis k telu.. Nebol som zavisli na nikom. Kamaratov som mal malo a neznamenali pre mna vela.... Teraz sa mi zda, ze som bol asocial. Teraz sa mi zda, ze som asocial.. Ale preco?? Pretoze sa bojim blizkych vztahov? Bojim sa niekomu doverovat a povedat, ze on ma nazradi? Preco nemozem mat vztah?? Nikdy som nechodil s dievcatom, ktore by som lubil. Mam som par vztahov, ktore sa tak ani nedaju nazvat. Chodil som s nimi, len aby som upokojil svoje potreby, ale nemyslim to az tak doslovne.. Chapete... Ale preco?? Aky mam na to dovod? Mam fungujucu rodinu, ktora ma miluje, aspon sa tak tvari, nikdy mi nikto neublizill..Mam kamaratov, ktorii sa obcas so strachom pytaju, co mi je, mam normalny zivot. A pritom nemam nic..
Asi by to chcelo cvokara.... Uz mi to vsetko lezie krkom a citimm dalsie skarede obdobie... Aby uz prislo leto.. prazdniny, dovolenky a odreagovanie. Prosiim :(