:)

Som neschopny a už aj s tym zmiereny. Nám slov. O tom ako sa teraz cítim ani nejdem radšej písať. Neabsolvoval som opravnú skúšku.
Ak poznáte niekoho, kto to posral ako ja, tak mi pleease dajte vedieť. Možno sa budem cítiť lepšie, ale skôr ani nie....Všetko sa začalo tak pekne. Týpek zaparkoval a vymenil sa so mnou. Naštartoval som. Motor zdochol. krátko som mal kľučik v druhej polohe. Zahrešil som a až potom mi došlo, že som to nemal robiť. Myslím, že som ju tým urazil, alebo naštval. Teraz si nie som istý. Jediné, čo viem je, že mi vybrala dosť hlúpu trasu. No nevadí, veď mám vedieť šoférovať všade. Pekne som si išiel, dával prednosť v jazde a kontroloval značky ako nikdy... Nemal som žiaden problém. Raz sa mi síce pohlo na červenej auto do zadu, ale keď sa mi pozrela policajtka na nohu, bola už na brzde. Žiadnu chybu som nespravil až do chvýle, keď som mal odbočiť do ľava na semafore a keď som sa uvedomil, čo nechápem čo sa stalo, pretože som bol úplne vpohod, nemal som kam odbočiť, lebo prerušovaná čiara tam už nebola. Zmenila sa na plnú, mrcha jedna:). Ja by som aj pokračoval, lebo tam nikto nebol a dúfal som, že si to nevšimne policajtka, ale inštruktor mi povedl aby som šiel rovno.. No skvelé, pomyslel som si a myslím, že zase zahrešil. A tak sme šli ďalej, tváril som sa akoby sa nič nestalo a pokračoval. Pekne som došiel do autoškoly. vypol motor a čakal na verdikt. Spýtala sa, či viem akú chybu som urobil. Prikývol som. Choď do triedy a čakaj povedala. Takk som sa tam pobral a čakal na svoj verdikt. Prišiel policajt a začal diktovať tých, ktorí neuspeli... ten, ten, ten, táá a tak ďalej až povedal moje meno.. Keď som to počul, myslel som, že asi snívam. To predsa nemôže byť pravdda. veď nie som až taký hlupák, primitýv a neschopnejší ako nejaký cigáni, ktorý robia skúšky na prvý raz. A potom mi to došlo. Uvedomil som si krutú realitu. SOM !!!! .. Dohodol som si ďalší termín a čakal na ostatných, aby som zistil, s kým môžem ísť busom. Oni došli, pokecali sme, ponadávali na všetkých ktorí spravili:), pogratulovali im a čakali a išli domov.... Autoškola bola a ešte aj je, moja najvačšia skúška, za čo sa dosť hambím, ale už neriešim.... Má to aj výhodu, popri tých všetkých nevýhodách a nervou, ktorými ja, taká psychicky labilná osoba musím prejsť a to, že som stretol a spoznal veľa skvelých ľudí, ktorých som si obľúbil:D... Keď tam pôjdem nabudúce, už nebudem jede vystrašený chlapec medzi toľkými ľudmi... Pokecám s kamarátmi, zabavíme sa pri tom asi trojhodinovom čakaní na jazdu... Keď mám pravdu povedať, celkom sa teším na opravnú, aj keď to je ťažký útok na moje sebavedomie, ale v živote ma čakajú skúšky, pri ktorých bude táto autoškola nič :)... Tak to je asi všetko.