:)

Dnes spím doma, na posteli v teple domova-. Posledný krát na budúce dva týždne. Potom hor sa stanovať do juždnej Európy. Idem zachraňovať svet a pritom dúfam, nesmierne naivne, že zachránim seba. Prinajmenšom si prečistím hlavu a pri opravovaní zničených budov, ktoré by unás považovali za miesto určené na prespávanie bezdomovcov používaných v Albánsku ako školu, či nemocnicu. Nechcem večne zatvárať oči pred chudobou vo svete. Žiť si ako prasa v žite, mať všetko čo potrebujem a ešte kvantum toho naviac. Trochu neegostického správania by potrebovali všetci. Ak by každý občan vyspelých krajín iba malou troškou prispel tým, ktorí trpia hladom väčšinou nie svojou chybou, odtrhol si odúst niečo z prebytku ktorý nepotrebuje, ľudia by nemuseli umierať na hlad... Nejdem zachrániť svet, potrebujem zachrániť seba, očistiť sa od matérie, premyslieť si svoj život a urobiť malý kúsok dobra. Teším sa.