:)

Niekedy, poslednú dobu čoraz častejšie sa pýtam, o čo ide v živote. Vie každý, čo je v jeho živote dôležité? Ja neviem, a to je jeden z dôvodov, ktorý ma v poslednej dobe odrovnal. Nedá sa žiť intuitívne, len tak deň za dňom prechádzať bez toho aby bolo jasné kam to smeruje, čo v skutočnosti je dôležité a čo nie. Asi to je každému jasné, nieje dôvod sa tým zaoberáť. Možno pár ľudí len neustále analyzuje skutočnosť, život, svet no nič viac. Život sa míňa, prítomnosť sa zmenila na vyblednutú spomienku. Iba pre túžbu hľadať, chápať, čo sa chápať nedá.
Je to klamstvo? keď niekto chodí do školy, má pár ľudí okolo seba s ktorými si rozumie. Nájde si prácu, chodí tam každý deň, problémy podstaty sa ho nikdy nedotkli. Možno to nie je dôležité?
Ja tomu len nerozumiem. Som neschopný dávať svojmu životu smer, rozlišovať situácie, nájsť svoju osobnosť, zformulovať myšlienky a transformovať do niečoho.
Uvedomujem si aké úžasné je žiť život. Tie možnost, ktoré človek má. Život je majstrovské dielo a každý sme jeho umelcom. Je vyústením miliónov situácií, rozhodnutí, predstáv, snov, sklamaní, radostí v niečo veľké, čo spojí, alebo rozbije na atómy láska.
Problém väčšiny ľudí je, že sa jednoducho boja tvoriť, prekročiť bezpečnú hranicu priemernosti a urobiť niečo veľké. Riskovať teplé miesto je predsa nerozumné. Žiť podľa vlastných predstáv, je nebezpečné, bolestivé. Žiť podľa vlasných predstáv, tvoriť, modelovať kúsky života, jeden po druhom geniálne a úžasné.
Len s obdivom pozerám na ľudí, ktorým sa podarilo prekročiť hranicu, opustiť šedý svet s túžbou objaviť všetky farby sveta. Budem robiť všetko preto aby sa mi to podarilo. A jedného dňa uvidím farby, alebo umriem s pocitom, že tento život nebol zbytočný. Nebojím sa prehry. Jediné čoho sa bojím je aby môj život nebol zbytočný. Kopou špiny a klamstiev.