:)

A je to tu zas.... Asi už pridlho som nič nenapísal .A je o čom písať, ale hanbím sa. asi priveľmi zato. Prešli dni, pár mesiacov. Skúsil som experiment, začať nový život. Vyzdvihnúť sa nad ostatných. byť lepším. Nežiť v ilúziách, sebaklame, hľadať podstatu vecí s túžbou nájsť podstatu seba. Snažil som sa nájsť to, čo ma robilo človekom... Kedysi dávno. Seba samého, vlasné JA, ktoré som zadupal do zeme, snažil sa skryť predním, ísť ľahšou cestou, dať každému to čo chce dostať, nie to čo považujem za správne.
Našiel som prázdno. Iba chlad, nekutočný. Absenciu akéhokoľvek citu, túžby. Ilúzie, ktoré tvorili znesiteľnú realitu som rozbil. Ideál, v ktorom som žil a nebolo to ľahké ale dolo sa to zniesť. Je to zlé. Akoby som stratil všetko, akoby moja osobnosť sa vyparila. Niekde do vzduchu. akoby som už nežil. Iba chodím sem a tam, chaoticky skúšam činnosti, jednu striedam druhou, NIČ z toho mi nedáva ani kúsok naplnenia, Je to iba niečo, čo treba urobiť. aby som mohol ísť ďalej. aby skončil deň, zaspal na pár hodín a s nechuťou vstal do ďalšieho dňa.
Pozerám sa na seba, za chrbát, kam som sa dostal, všetky zážitky, pozerám na budúcnosť a je mi z toho zle. neviem, ako dlho to človek takto môže zvládať. Poslednú dobu som asi od začiatku strednej opäť pomyslel na samovraždu. neplánujem sa zabiť. Aspoň najbližších pár rokov. Len neverím už v to, že sa niečo môže niekedy zmeniť... Že príde niečo, čo zachráni moju zkazenú dušu, vzkriesi život. Nájdej odchádza posledná. Niesom nadne.. To vyjadrenie je trápne.
Tam, kde som je ticho, žiadna depresia, žiaden strach, ani emócie. Iba mučivé a špinavé ticho.... Prišlo nenápadne. Všetko začalo tým, že som prestal klamať sám seba. To, aj to je dobré. Ale prečo? čo je natom dobré?. Treba robiť určité veci, lebo sa to tak robí. Ale prečo? nemá to zmysel... pozrel som sa kriticky na tento svet a zosmutnel som.
Zrazu som uvidel, to čo som stále podvedome vedel, Aký je život ľudí smiešny. hlúpy. Ak by ma to tak nezabolelo začal by som sa nahlas smiať. Ako oni žujú? Čím? Životy ľudí sú prázdne, snažia sa utiecť pred samotou nezmyselnými stretnutiami a konverzáciami, lásku nahrádzajú povrchnými vzťahmi, ktoré zakladajú vo väčšine z pohnútok mne odstrašujúcich.
Je toho priveľa. Nikdy som nebol dobrý v umení života.  Snažil som sa. Urobil som, čo som mohol. Teraz si asi odžijem

pár rokov v tejto pustatine a potichu sa stratím v ničote...

Nie všetko je zlé, nie všetko prázdne. Výnimočne sa objaví kúsok krásy, no mne sa ho vytvoriť nepodarilo...